Pondelok, 29 september 2008

V jeden studený upršaný septembrový deň som zdvihol telefón. Muž na druhom konci sa pýtal, či si nechceme pojazdiť so Spyderom. Je to trojkolka s rotaxovým motorom, má 106 koní a je to niečo iné ako motorka. V počítači som "vygoogloval" Can Am Spyder, a netrpezlivo čakal na pekný septembrový deň.

Tri (kolesá) práve dosť

Po dlhej sérii testov štvorkolesových plechových nádher bol pre nás Spyder príjemnou zmenou i osviežením. Predpoveď počasia bola priaznivá na dva dni dopredu, a tak volám do Imidjexu. Spyder sa práve vrátil z testu z redakcie motocyklového časopisu, takže si môžeme poň prísť. Hádžem do kufra kombinézu, čižmy, prilbu, korytnačku a s testovanou štvorkolesovou Alfou Brera vyrážame po Spydera.

Stál tam majestátne a hneď na prvý pohľad bolo vidno, že to nie je žiadna hračka, ale dokonale dielensky vypracovaný kus z kanadskej dielne spoločnosti BRP, ktorá združuje značky Can Am, Ski – Doo, See Doo. Can Am má na svedomí aj na našom trhu známe štvorkolky Renegade 800 či nemilosrdnú adventure záležitosť Outlander 800. Masívnej zadnej časti dominuje 225-ková pneumatika. Bolo mi divné, že po troch testoch v motocyklových časopisoch v priebehu mesiaca zostala skoro nová so 6milimetrovým dezénom. Nebol čas pýtať sa, či pneumatiku menili, tak som sa rozhodol dať si odpoveď sám.

Vypočul som si zopár inštrukcií o radení spiatočky, štartovaní, úložnom priestore, tankovacom hrdle a prednej brzde. Plný očakávaní som inštruktáž o prednej brzde už neregistroval. Nasadám na Spydera a náš tím sa presúva na Pezinskú Babu – na fotenie i jazdenie. Za krátkou prehľadnou rovinkou nasleduje prvá zákruta. Vchádzam do nej s veľkým rešpektom, nevediac, či vysadať ako na štvorkolke, alebo cesťákovo stiahnuť rajdy, ale prechádzam ju s úplným pokojom a neutrálnym pocitom. Potom prichádzam k prvej križovatke po vytočenej trojke. Siaham na pravej rukoväti po prednej brzde, tá tam však nie je. Mal som počúvať, vravím si. Na chvíľu som zmeravel. Prežívam horúcu chvíľku, ktorú som si sám pripravil, našťastie aj bleskovo vyriešil – prudkým brzdením nožnou brzdou, ktorá rozvádza brzdný účinok s podporou sériového ABS na všetky tri kolesá. A brzdilo to! Perfektne!

Od tej chvíle som si neustále mrmlal do helmy: brzda, brzda, brzda! Keď som si zvykol, začal som si uvedomovať, že je to celkom fajn po toľkých rokoch mať jednoducho položenú pravú ruku na riadidlách a v pohode si jazdiť. Cestou cez mesto a bratislavský obchvat som plánoval krátke zoznámenie sa so základnými ovládacími prvkami. V meste bol trojkolesový Spyder stredobodom pozornosti. Na križovatkách si ho všímali vodiči, ľudia z autobusov, na prechode baby, babky, dedkovia a musím povedať, že sa mi to celkom páčilo. Pokiaľ človek nesedí na niečom takomto, alebo na okruhovom ostrom cesťáku, motarde, či zablatenom crosse, už si ho nikto nevšíma. Jazda po Bratislave na Ferrari alebo Aston Martine by určite nevzbudzovala toľko pozornosti, ako s týmto trojkolesovým monštrom.

Po prejazde Bratislavy, značne okukaný všetkými vekovými kategóriami , po dvoch semaforových pokecoch s dvojkolesovými kolegami, že čo to je za čudo, lúčiac sa so zdvihnutým palcom pravej ruky som sa dostal na Pezinskú Babu, kde plánujem spraviť niekoľko rýchlejších a adrenalínovejších kilometrov. Dvojvalcovému 990 kubíkovému véčkovému Rotaxu nie je čo vyčítať. Jeho krútiaci moment a priebeh výkonu už na papieri vyzeral zaujímavo. V reáli rázny spodný záťah už od nízkych otáčok s priemernými dvojvalcovými vibráciami a neutíchajúci vrch až do červeného políčka ma vyviedol z mierneho podozrenia, že 106 koní nebude stačiť 316 kg vážiacemu monštru. Motor však ťahal ochotne za sprievodu nádherného bublavého zvuku so sériového laufu. Zámerne vravím laufu, pretože výfuk je výfuk a lauf je lauf. Môžem ho prirovnať ku komínom zo starších Kawasaki ZX 12 R, alebo Aprilie RSV.

V prvých rýchlejších zákrutách som pochopil, že si treba vytvoriť vlastný štýl jazdenia. V mojom prípade najlepšie fungovalo presunutie váhy na vnútorné predné koleso. Nesadla mi jazda so štvorkolkovým vysadaním, ani jazda na "koleno". Spyder v zákrutách ochotne spolupracoval. Teda spolupracoval perfektne, až keď sa jazdec trochu zresetoval z jazdy na motorke. Podvozok Spydera je mäkší, na pohodové jazdenie ako stvorený. Keď ho chcete v točkách vyobracať, treba sa do neho doslova zahryznúť a pomáhať si telom. Potom je aj športový.

Jedna vec ma dosť prekvapila a dlho som hľadal čarovný gombík, pomocou ktorého by som ju deaktivoval. Boli to trakčné a stabilizačné systémy VSS, TCS a DPS, ktoré sa starajú o našu bezpečnosť. Výrobca to má určite dobre vypočítané čo sa týka váhy, rozchodu, rázvoru a následne handlingu, takže trakčné a stabilizačné kontroly sa spúšťajú pri rýchlej jazde v zákrutách takmer vždy. Bolo prakticky nemožné pustiť Spydera vo vysokej nájazdovej rýchlosti do zákruty s vytočeným kvaltom a v polovici zákruty ešte zatiahnuť za pílu. Jednoducho začal redukovať výkon a bolo po srande. A aj po drifte, na ktorý som sa pri pohľade na zadnú 225-ku tak tešil.

Treba však pripomenúť, že pri normálnej predpisovej jazde tieto problémy jazdec nemá. Keď áno, stačí pustiť Can Am-a do zákruty na vyššom prevodovom stupni, trochu zaspojkovať a redukovanie výkonu s kontrolou stability trochu povolí pre väčšie športové vyžitie. Jazdili sme s modelom, ktorý mal manuálnu 5 stupňovú prevodovku. A tá ma dostala. Radila presne nehlučne, jedna z najlepších prevodoviek, akú som mal možnosť skúsiť. V krátkej budúcnosti pri dobrom počasí vám priblížime naše dojmy aj z päťstupňového automatu.

Ďalšou vecou, ktorú treba spomenúť, je prehľadná palubovka, kde jazdec vidí analógový aj digitálny ukazovateľ rýchlosti a otáčok, zaradený prevodový stupeň, hladinu paliva v nádrži a priemernú spotrebu. Prístrojový panel ako celok pôsobí prehľadne a čitateľne.

Jazda so Spiderom je vskutku výnimočná a celkom iná ako na motorke či na štvorkolke. Vedel by som si predstaviť výlet niekam do Španielska, na krásne kľukaté cesty, kde by som si krochkal a opíjal sa z dobrého a bezpečného pocitu z jazdy. V prednej časti pod kapotážou je praktický úložný priestor, do ktorého sa zmestia dve prilby alebo veci v celkovom objeme dvoch motocyklových tankvakov. No a na výlet do Španielska by mi v spomínanom úložnom priestore Can Am-u zostalo trošku miesta ešte aj na rezervné tričko, prací prášok a bankovú kartu.

A ešte: malý postreh druhého jazdca

Ako Can Am Spyder akceleruje a ako najrýchlejšie jazdí? Nebol čas ani vhodná dráha na merania, ale podľa neoverených a nepublikovaných správ od výrobcu by Spyder mal stovku dosiahnuť približne za štyri (?!) sekundy (alebo sú to len blbé kecy?), čo je parameter z rodu štvorkolesových superšportov. Čo je však na tomto stroji zaručene najúžasnejšie? Znie to až neuveriteľne, ale tri kolesá poskytujú výnimočnú stabilitu a skvelé jazdné vlastnosti. Úžasný pocit je z pružného zrýchlenia! Zo štyridsiatky je razom na tachometri osemdesiat, zo stovky stotridsať. A maximálka? Na diaľnici ďaleko od policajtov som to rozkrútil (iba na malú chvíľku!) na stosedemdesiat, ale to zaručene nie je maximum! A tu by som sa chcel poďakovať všetkým slušným a ohľaduplným vodičom, ktorý mi preochotne (?) uvoľňovali cestu. Alebo boli len zvedaví na čudo, ktoré sa k nim blíži? Každopádne im dodatočne ďakujem.

Základné údaje

Pohon / Podvozok

Hmotnosť / Rozmery

Cena: 509 129 Sk (16 900,-€)

Pridať komentár

Komentár
Meno	Pridať komentár!
Email
Kontrolné číslo - zadajte 9322