Utorok, 07 február 2012
Máte problém rýchlo si vykúriť auto v tomto extrémne zimnom počasí, keď ortuť teplomera klesá pod mínus desať stupňov a na väčšine územia Slovenska aj pod mínus dvadsať? Trvá príliš dlho, než sa interiér vášho auta vyhreje na príjemných 22 stupňov Celzia? Možno je to tým, že máte typ auta, ktoré sa pri týchto vonkajších teplotách zohrieva pomalšie ako to, ktoré svojim majiteľom už po niekoľkých minútach spríjemní svojím teplom jazdu.
Problematike vyhrievania interiérov osobných automobilov sa venoval nemecký autoklub ADAC. Porovnával účinnosť kúrenia osobných automobilov a zistil veľké rozdiely v časoch potrebných na vykúrenie kabíny áut rôznych značiek a modelov. Pri tomto porovnávaní činil rozdiel medzi modelmi s najlepším a najhorším výsledkom až dvadsať minút.
Požiadavkou ADAC-u pri tomto teste bolo zohriať interiér na 22 stupňov Celzia pri vonkajšej teplote mínus desať stupňov. Výsledky ukázali, že kabíny áut s benzínovými motormi sa vyhrejú rýchlejšie. Vznetové motory sa zohrievajú omnoho pomalšie, preto im trvá dlhšie, kým vyhrejú interiér na požadovanú teplotu.
Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Jedným je aj fakt, že sú masívnejšie, viac dimenzované, takže najprv sa musí zohriať materiál, blok a hlava motora, až potom môžu vyhrievať kabínu. Majú aj vyššiu účinnosť ako benzínové a odpadového tepla je teda menej. Aj preto sa napríklad interiér VW Polo s benzínovým motorom zohrial až o osem minút rýchlejšie ako kabína toho istého auta s dieselovým agregátom.
Všeobecne platí, že pomalšie sa vyhreje vnútorný priestor veľkopriestorových áut, teda MPV. Väčšina z nich skončila v teste ADACu medzi najhoršími. Platí to napríklad o VW Sharan, Fiate Dobló Combi alebo Mercedese Viano. Ale napríklad aj Smart ForTwo sa zohrieval na teplotu 22 stupňov približne rovnako dlho, až dvadsať minút. Ale aj dieselová Fabia Combi 1,6 TDI potrebovala na vyhriate interiéru na 22 ºC viac ako 20 minút. Naopak, dobre na tom je Škoda Octavia s benzínovým motorom 1,6.
Otázkou môže byť, či rýchlosť vyhriatia interiéru môže ovplyvniť vodič. A ak môže, tak ako. Najjednoduchšou radou je, že po naštartovaní a krátkom chode motora na mieste prispôsobí jazdu tak, aby viac využíval nižšie prevodové stupne a vyššie otáčky. Prakticky to znamená, že tam, kde sme bežne jazdili na treťom prevodovom stupni, radšej ponecháme zaradenú "dvojku", tam, kde "štvorku", tak teraz radšej jazdíme na "trojku" a namiesto "päťky" jazdíme so zaradenou "štvorkou".
Rýchlejšie sa vyhrejú napríklad aj interiéry Mazdy 3 s dieselovým dvojlitrom a BMW X5 s trojlitrovým dieselovým agregátom, ktorým vyhriatie interiéru na 22 ºC trvá približne 15 minút. Víťaz testu Mercedes-Benz E 500 Coupé potreboval na to deväť minút a Volvo S60 napriek dieselovému päťvalcu desať minút.
Autor: J. Goldberger