Sobota, 22 február 2020
Zväz automobilového priemyslu SR (ZAP) si nechal vypracovať štúdiu u nezávislého inštitútu vo Viedni o konkurencieschopnosti slovenského automobilového priemyslu z pohľadu nákladov a inovácií.
Viedenský inštitút štúdiu vypracoval pod vedením Prof. Mikuláša Luptáčika. Cieľom bolo zistiť, ako je na tom Slovensko v smerovaní automobilového priemyslu v porovnaní s konkurenciou európskych štátov.
Rezumé štúdie je také, že v automobilovom priemysle Slovensko zaostáva za krajinami tak Vyšehradskej štvorky, ako aj za krajinami ako Bulharsko, Rumunsko, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a Nemecko. Na takýto výsledok musí slovenská priemyselná politika reagovať, pretože automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského priemyslu.
Vysoké náklady práce
Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín EU, aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 % (vyšší má len ČR). Napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej.
Autor štúdie Mikuláš Luptáčik: "Sledovanou veličinou bol aj prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce. Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 % a nákladov na zamestnanca o 44,1 %. Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku."
Nízky podiel výskumníkov
Pri porovnaní podielu výskumných pracovníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom je Nemecko s takmer 10 % výskumníkov, nesleduje V. Británia s 4,99 %, okolo dvoch percent má Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje necelé 1 %. Ide teda o dlhodobé podfinancovanie výdavkov na výskum a vývoj zo strany štátu. Ak by sa Slovensko má dostať na úroveň spomínaných štátov, mali by byť výdavky na výskum a vývoj vyššie približne o 50 %.
Analýza inovačnej konkurencieschopnosti odhaľuje výrazné zaostávanie automobilového priemyslu na Slovensku. Slabá podpora vedy a výskumu zo strany verejného sektoru sa vo výraznej miere negatívne odzrkadľuje aj v celom spracovateľskom priemysle.
Stagnujú zahraničné investície
Zástupcovia ZAP-u dlhodobo poukazujú na potrebu zachovania konkurencieschopnosti kľúčového odvetia nášho hospodárstva, ktoré generuje priamo či nepriamo 275 tisíc pracovných miest a na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 49,5 percentami. Aj preto štúdiu prijali so znepokojením.
Alexander Matušek, prezident ZAP-u: "Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,"
Alarmujúce dopady na priemysel
Výsledky štúdie sú alarmujúce nielen pre automobilový priemysel, ktorý je symbiózou strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Ak Slovensko chce zostať priemyselnou krajinou, "mal by sa štát zodpovedne zamýšľať nad tým, čo navrhujeme, a nie – keď máte dávajte. Firmy potrebujú čas a peniaze na rozvoj a tvorbu nových stratégií, aby sme o úspechu mohli hovoriť aj o 10 či 20 rokov,” hovorí Andrej Lasz z Asociácie priemyselných zväzov (APZ).
Asociácie priemyselných zväzov má vážne podozrenie, že Slovenská republika prijímaním legislatívy ako sú rôzne príplatky, minimálna mzda či rekreačné poukazy v skrátenom konaní bez možnosti riadnej konzultácie so sociálnymi partnermi porušila dohovor číslo 144 z roku 1976 Medzinárodnej organizácie práce. V tejto súvislosti preto podá APZ v krátkom čase oficiálnu sťažnosť.
Autor: J. Goldberger
