Štvrtok, 04 február 2016
Kedysi, a nie je tomu tak dávno, bolo to v našom ranom kapitalizme, po tzv. "nežnej revolúcii" (ktorá však bola iba nežnou a nie revolúciou, čo žiaľ, uniká často aj politológom, veď: komunistickí prezidenti, ale aj predsedovia vlád, Národnej rady, ministri a ďalší sú naďalej na vedúcich postoch štátu či regiónov i obcí dodnes) sme snívali, a politici to národu tak servírovali, o slovenskom Švajčiarsku. A výsledok? Dodnes ho nemáme a sme na míle vzdialení od systému, o životnej úrovni ani nehovoriac, ktorý by pripomínal aspoň švajčiarsky poriadok.
Malý náznak tu bol po tom, ako ľud vo voľbách porazil bývalého boxera Vladimíra Mečiara. Táto chvíľa sa znovu priblížila keď do premiérskeho kresla usadla Iveta Radičová. Jej "vládnutie" v rozbitej koalícii však dlho netrvalo a do kresla predsedu vládneho kabinetu nastúpil junior Mečiar. Možno sa teraz pýtate, ako súvisí motoristický portál s politikou.
Na to môže byť viac odpovedí, až nekonečne mnoho. Napríklad máme ministra vnútra, ktorý necháva merať rýchlosť, samozrejme prostredníctvom svojich podriadených, veľmi často práve tam, kde sa dobre vyberajú pokuty a nie tam, kde vznikajú potenciálne nebezpečenstvá. S tým súvisí bezpečnosť na cestách, zranení a mŕtvi pri dopravných nehodách. Aj to dosť oberá spoločnosť o ľudský potenciál.
Alebo - je tu ministerstvo dopravy, ktoré vsádzalo na predražené PPP projekty pri budovaní diaľnic. Vtedajší minister, ktorý ich presadzoval hlava-nehlava s podporou premiéra, sedí dnes na pohodlnej a nič nehovoriacej stoličke podpredsedu vlády pre veľké investície. Atď, atď.
K Švajčiarsku, ku ktorému sme sa chceli prirovnávať (na jednom z predvolebných billboardov sa to vtedy vládnej politickej strane takmer podarilo, ibaže obrázok niekto nasnímal nie na Slovensku, ale v krajine helvétskeho kríža). Škoda, že aj o tento malý kúsok šťastia nás vtedy obral šéf malej "vládnej" reklamnej agentúry.
Väčšia škoda je však to, čo sa stalo vláde Ivety Radičovej len po roku vládnutia. Možno nás to mohlo viac priblížiť k vysnívanému Švajčiarsku, kam teraz prúdi pracovná sila i ľudské mozgy zo Slovenska Dnes sme na tlačovej konferencii strany SKOK! počuli, že je čas povedať celú pravdu o páde Radičovej vlády. Už som bol takmer na sto percent presvedčený, komu v marcových parlamentných voľbách dám svoj hlas. Padli však len všeobecné konštatovania: zodpovední sme všetci, každý by sa mal priznať. A ospravedlniť sa.
Veľa sme sa na tlačovej konferencii o pravej príčine pádu vlády Ivety Radičovej nedozvedeli, aj keď hádam po prvý raz výraznejšie zaznelo meno Richarda Sulíka. Skôr však v súvislosti s jeho terajším obviňovaním Ivety Radičovej.
Kto teda nesie zodpovednosť za vtedajší pád vlády? Juraj Miškov: "Všetci vtedajší lídri, ale aj my. Každý z koaličných partnerov si hral vlastnú hru. Vládu položilo politikárčenie, škriepky a veľké zaslepené egá (koho egá ? – pozn. autora). To je to, čo slovenskej politike dominuje dodnes."
Ale páni bývalí ministri, Juraj Miškov a Daniel Krajcer, nemali tieto slová odznieť už dávno, ešte predtým, ako k pádu vlády došlo a postaviť sa Richardovi Sulíkovi a ďalším pánom, ktorí za pádom vlády stáli? Teraz je neskoro plakať nad rozliatym mliekom a ľutovať to, čo ste mohli a mali, a ako chlapi (???) aj museli urobiť približne pred tými štyrmi rokmi. Takže ďalej mám pochybnosť a naozaj neviem koho budem voliť.
Ej Švajčiarsko, opäť si sa nám vzdialilo!
Autor: Ján Goldberger
