Štvrtok, 11 október 2018
Už dlhšie prebieha na Slovensku diskusia o užšom prepojení vysokoškolského štúdia s praxou. Naposledy sa o tomto probléme hovorilo na stretnutí zorganizovanom Zväzom automobilového priemyslu SR (ZAP) s novinárskou obcou a za prítomnosti zástupcu Ministerstva školstva a zástupcov vysokých škôl na Slovensku.
O tom, že ide o vážny problém, nepochybuje nikto zo zainteresovaných. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vari najviac pociťuje automobilový priemysel zastúpený zahraničnými automobilkami pôsobiacimi na Slovensku a na ne nadväzujúce strojárenské firmy. Aj preto je to ZAP, ktorý najviac bije na poplach.
Fabrikám chýbajú kvalifikovaní pracovníci, a to aj vyššie technické kádre, pretože po skončení vysokoškolského štúdia pracuje v inom odbore ako vyštudovali až 57 percent absolventov. Až 35 percent absolventov univerzitného vzdelanie pracuje na stredoškolských pozíciách.
Firmám na Slovensku stále viac chýbajú tzv. profesijní bakalári. A práve po tom, aby týchto absolventov produkovali vysoké školy stále viac, volajú firmy a tento trend podporuje ZAP. Volajú po tom aj vysoké školy, ale potrebujú na to mať primerané podmienky a finančné zabezpečenie.
Na Slovensku vo vysokoškolskom vzdelávaní prevláda trend, v ktorom sa študenti najviac upriamujú na tituly. Pritom firmy viac ako inžinierov či magistrov potrebujú absolventov bakalárskeho štúdia, ktorých je v súčasnosti nedostatok. Aj preto univerzity by mali, a niektoré tak aj robia, otvárať nový odbor profesijný bakalár, pretože zamestnávatelia dnes najviac potrebujú kvalifikovaných ľudí s nižším vzdelaním.
Prof. Šóoš, dekan STU sa vyjadril, že ich škola má 26 študentov na študijnom odbore profesijný bakalár. Všetci majú zmluvy s firmami, ktoré sa študentom zaväzujú, že im po skončení štúdia záväzne ponúknu zamestnanie a počas štúdia podnikové štipendium. Firmy na Slovensku jednoznačne deklarujú, že chcú absolventov prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, teda bakalárov.
Na Slovensku je hlúpym zaužívaným zvykom, že bakalár je ten, kto si zvolil na škole tú ľahšiu a kratšiu cestu vysokoškolského vzdelávania. Zmeniť to môžu samotné vysoké školy tým, že otvoria odbor profesijný bakalár, čo už urobila napríklad Slovenská technická univerzita s dekanom Šóošom.
Na profesijnom bakalárskom štúdiu sa oproti klasickým bakalárom študuje o jeden rok dlhšie, v čom je však zahrnutá prax a budúci absolvent môže tento rok využiť na písanie záverečnej práce. Veľkou výhodou je aj to, že profesijní bakalári majú po skončení štúdia isté zamestnanie u zamestnávateľa kde praxovali.
Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva školstva Oľgy Nachmannovej sú už dnes vytvorené pravidlá ako majú fungovať študijné programy pre odbor profesijný bakalár. Či takýto odbor škola otvorí, to vraj záleží na rozhodnutí konkrétnej školy a od záujmu študentov.
Autor: J. Goldberger
